Temné dni minulosti

28. září 2017 v 5:52 | Christine |  Téma týždňa
Temné dni minulosti. Dobrá téma, na ktorú sa musím zamýšľať. A to veľa. Nechcem tu nejak opisovať históriu, keďže by tam bolo veľa nezrovnalostí. Som historicky nezdatný človek. Možno by som mohla opísať svoje temné dni minulosti.
Hneď na začiatok by som možno mala pripomenúť, že nie som ničím zaujímavý človek. Moja minulosť nie je nejak extra temná. Možno aj preto, že som si toho neodžila nejak extra veľa. Za svoje temné dni považujem tie, za ktoré sa hanbím. Heh, taká poznámka trochu mimo, ale to je fuk.
Nedávno som našla svoj starý blog. Verte mi, časy, cez ktoré som to písala museli byť fakt temné. Moje staré ja neovládalo ani len základy gramatiky. Čiže to bolo skôr lúštenie hlavolamov, ako čítanie. Niečo ako my/mi, ty/ti a vybrané slová mi nič nevravelo. Hej, hej, teraz som sa to už naučila. Môžte mi zatlieskať.
No, mám možno i temnejšie dni, než sú tieto. Veľmi často som trpela depresiami. Hej, hej, možno si vravíte, že som nejaké malé decko, ktoré nevie definíciu slova depresia, ale verte mi, že to viem. Dosť sa zaujímam o psychiku človeka a o jej poruchy. Takže áno, mávala som depresie.
Občas som ani nevedela prečo. Proste bol krásny letný deň, slniečko svietilo, vtáčiky spievali, na lúke rástli kvetinky a čo sa nestalo? Zrazu bum! Depresia na teba! (Dobre, zrovna takto nejak to nevyzeralo, ale bolo to niečo podobné). Veľmi často som musela hľadať motiváciu už len k tomu, aby som sa ráno zobudila a naraňajkovala sa.
Takto to bolo možno rok, dva. Niekedy som fakt mala chuť sa podrezať, alebo niečo podobné, no ja, večný strachom posadnutý človek som sa bála. Hej, nezačala som sa napríklad rezať len kvôli svojmu strachu. Heh, je sranda to priznať. Niekedy sa fakt neznášam za to, že som pokakaná pozrieť si čo i len nejaký horor. No občas som za svoj strach rada.
Koniec minulého roka a prvá polovica tohto roka sa stala akokeby pre mňa prelomom. Začala som stretávať určitých ľudí, ktorí ma povzbudzovali v tom, aby som robila to, čo ma baví. A tak som sa znovu ocitla tu. Na blogu. Hľadám odhodlanie napísať niečo do školského časopisu alebo na školský blog, ale zatiaľ som odvahu nenašla. Jediná výhoda je asi tá, že to má na starosti náš triedny...
No späť k môjmu prelomu. Keď som sa fakt cítila na dne, našla som niečo, čo mi pomohlo. Nie, drogy, alkohol, cigarety či žiletka alebo nôž to neboli. Začala som viac chodiť do okruhu tých ľudí, ktorí mi pomohli. A bolo to fakt super! No a to, ako mi pomohli by som možno napísala niekedy nabudúce. Zatiaľ sa necítim na to, aby som vám odhalila pomerne veľkú časť svojho života.
Tak, moje temné dni neboli nejak extra, keďže ako vravím vyššie, nemám odžitých 300 rokov, takže som nezažila napríklad život v období druhej svetovej, alebo ja neviem, nejaké zemetrasenie, hurikán, tsunami... Žijem na Slovensku. Tu sa také niečo nedeje. Aj keď, náš parlament robí niečo také, ako som spomínala hore, takže za tsunami alebo hurikánom nemusím cestovať nejak extra ďaleko.
Do skorého videnia!
Christine
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 28. září 2017 v 7:25 | Reagovat

Přeji ti ať se už hlavně žádné deprese nevrací :)

2 chrisscam chrisscam | 29. září 2017 v 5:41 | Reagovat

[1]: Ďakujem pekne! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama